Digitálne euro, budúcnosť hotovosti a otázka, či technologický pokrok skutočne slúži človeku.
Digitálne euro, budúcnosť hotovosti a otázka, či technologický pokrok skutočne slúži človeku.
Žijeme v dobe, keď sa svet mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Digitalizácia preniká do práce, zdravotníctva, vzdelávania aj financií. Mnohé veci sú jednoduchšie, rýchlejšie a dostupnejšie.
Technológie nám šetria čas, otvárajú nové možnosti a posúvajú hranice toho, čo sme si ešte pred niekoľkými rokmi nedokázali predstaviť.
Napriek tomu by sme si mali položiť jednu dôležitú otázku: Je každá inovácia automaticky prínosom pre človeka?
Nie nevyhnutne.
Skutočný pokrok by totiž nemal byť meraný iba rýchlosťou, efektivitou alebo úsporou nákladov. Mal by sa merať aj tým, koľko slobody, bezpečnosti a možností prináša ľuďom.
Práve v tomto kontexte sa dostávame k pripravovanému digitálnemu euru a budúcnosti hotovosti v Európe.
Digitálne euro: pokrok alebo nová závislosť?
Európska centrálna banka pripravuje digitálnu podobu eura, ktorá by mala doplniť existujúce bankovky a mince.
Digitálne euro má priniesť rýchlejšie platby, dostupnosť v celej eurozóne a väčšiu nezávislosť európskeho platobného systému. Podľa súčasných zámerov má byť dobrovoľné a hotovosť má zostať zachovaná.
Na prvý pohľad ide o prirodzený vývoj finančného sveta.
Problém však nevzniká nevyhnutne samotnou digitalizáciou. Vzniká vtedy, keď sa z alternatívy postupne stáva jediná možnosť.
Predstavme si spoločnosť, v ktorej by sa hotovosť postupne prestala používať. Všetky platby by prebiehali digitálne. Mnoho z nich dnes aj prebieha digitálne. Každý nákup, prevod či finančná transakcia by záviseli od funkčnosti technologickej infraštruktúry.
Čo by to znamenalo pre človeka, ktorý chce žiť viac súkromne? Pre seniora, ktorý nepoužíva smartfón? Pre človeka bez bankového účtu? Alebo pre kohokoľvek, kto nechce, aby každá jeho platba zanechávala digitálnu stopu?
To už nie je iba otázka technológie. Je to otázka slobody a dostupnosti finančných služieb.
Keď sa pohodlie môže stať závislosťou
Digitálne platby prinášajú pohodlie. Zároveň však vytvárajú závislosť od elektrickej energie, internetu, bankových systémov a technologických sprostredkovateľov.
Pri výpadku infraštruktúry môže byť problém uskutočniť aj úplne bežný nákup.
Hotovosť má v tomto smere jedinečné postavenie. Nepotrebuje internet, mobilnú aplikáciu ani funkčný bankový systém. Umožňuje ľuďom platiť priamo medzi sebou.
Navyše poskytuje určitú mieru súkromia, ktorú digitálne platby nedokážu vo všetkých situáciách rovnocenne nahradiť.
Kde sa končí pohodlie a začína kontrola?
Jednou z najdiskutovanejších tém digitálneho eura je ochrana súkromia a možnosť budúceho obmedzovania používania peňazí.
Dnes nie je deklarovaným cieľom ECB zaviesť programovateľné peniaze, ktoré by určovali, na čo a dokedy môžeme svoje peniaze minúť. Súčasný legislatívny návrh takýto model odmieta.
Napriek tomu je rozumné premýšľať aj nad dlhodobými rizikami.
Technológia, ktorá umožňuje rýchle a efektívne platby, môže pri odlišnom nastavení pravidiel vytvárať aj možnosti rozsiahlejšej kontroly finančných transakcií.
Teoreticky by sa v budúcnosti mohli objaviť geografické obmedzenia, blokovanie určitých platieb alebo rozšírené sledovanie finančného správania.
To neznamená, že takéto scenáre sú plánované alebo že sa uskutočnia. Znamená to však, že pri budovaní nových systémov musíme myslieť aj na ich možné zneužitie.
Pretože pravidlá, ktoré chránia slobodu dnes, musia byť dostatočne pevné aj pre budúcnosť.
Hotovosť nie je nepriateľom moderného sveta
Možno práve v čase najväčšej digitalizácie by sme si mali uvedomiť, že niektoré tradičné nástroje majú stále nezastupiteľnú hodnotu.
Hotovosť nie je prekážkou inovácií. Je alternatívou.
Poskytuje nezávislosť od digitálnej infraštruktúry, určitú mieru anonymity, dostupnosť pre rôzne skupiny obyvateľstva a možnosť uskutočňovať platby bez technologických sprostredkovateľov.
Nie náhodou Slovensko zakotvilo právo na hotovostné platby priamo v Ústave SR. Od 1. júla 2023 je toto právo súčasťou jej článku 39a. Po tomto zavedení sa Slovensko stalo oficiálne prvou krajinou eurozóny, ktorá toto právo zaviedla práve do ústavy.
Zachovanie hotovosti preto nemusí znamenať odmietanie budúcnosti. Môže znamenať rozumné zachovanie možnosti voľby.
Skutočný pokrok musí slúžiť človeku
Nemusíme odmietať digitálne euro. Nemusíme sa báť každej novej technológie a nemusíme sa vracať do minulosti.
Mali by sme však požadovať, aby technologický pokrok prinášal viac možností, nie menej. Viac slobody, nie viac závislosti. Viac bezpečnosti, nie nové zraniteľnosti.
Digitálne euro môže byť užitočnou inováciou. Jeho úspech by však nemal byť postavený na postupnom vytlačení hotovosti.
Pretože skutočne moderná spoločnosť by mala vedieť ponúknuť digitálne riešenia bez toho, aby odobrala ľuďom možnosť rozhodnúť sa pre tradičné riešenia.
Pokrok nie je o tom, že staré za každú cenu nahradíme novým. Je o tom, že nové dokážeme využiť bez toho, aby sme prišli o hodnoty, ktoré majú stále zmysel.
A pri peniazoch by jednou z týchto hodnôt mala zostať sloboda voľby.
Zdroje: Európska centrálna banka, Európska komisia, Slov-Lex
